Chceš zrýchliť? Tak spomaľ. Tieto slová profesionálni, výkonnostní a hlavne rekreační športovci počúvajú veľmi neradi. Predsa, keď to nebolí, tak sa nezlepším.
Z našich dlhoročných športových skúseností a najmä stovkami otestovaných (ne)športovcov nám namerané dáta ukazujú, bohužiaľ, krutú realitu. Drvivá väčšina aktívnych ľudí športuje až zbytočne veľmi rýchlo na ich aktuálnu výkonnosť a to takmer v každej ich tréningovej zóne.
Dlhodobo sme pozorovali najmä vynechávanie základnej vytrvalosti a všeobecnej kondície, a namiesto toho trénovanie v šedej zóne (zóna nad základnou vytrvalosťou tzv. zmiešané pásmo). Zóna základnej vytrvalosti sa takmer pre každého zdá nudná a hlavne pomalá, ale tak to má byť. Zato v šedej zóne alebo v zmiešanom pásme sa už cítime, že už ako tak bežíme (bicyklujeme) a iba sa neflákame.
V prípade tréningu základnej vytrvalosti by sme sa mali pohybovať okolo hodnoty aeróbneho prahu. Väčšina športovcov má problém tento fakt akceptovať a trochu povoliť aj svoje bežecké ego. Predsa nepôjdem klusať v tempe 6:30, ešte by to uvidel niekto na Strave. A to bez rozdielu či ide o rekreačných športovcov, ktorí si idú 2-3x do týždňa zabehať alebo o maratóncov, ktorí naháňajú kilometre.
Tento úkaz dlhodobo pretrváva, avšak momentálne evidujeme ďalší nový trend, a tým je rýchlosť (tempo) behaných tempových behov a intervalov (opakovaných úsekov). Dĺžka a rýchlosť tempových behov a intervalov by sa mala vždy prispôsobiť možnostiam daného jedinca a jeho cieľom. V princípe ide o vyššie tempo než na aké reálne máme momentálne natrénované. Čiže tempové behy beháme na a dokonca aj nad aeróbnym prahom (ANP).
V prípade intervalov (hlavne tých kratších) sa blížime k svojmu maximu. Aj napriek tomu, že to je ťažší tréning, tak je to stále iba tréning a nie pretek. Treba akceptovať fakt, že keď sa chceme dostať na určitú úroveň, tak musíme trénovať efektívne a nie do zlyhania. V jednoduchosti ide o to, že keď sa chcete zlepšiť a zrýchliť, tak by ste hneď nemali prvé rýchlostné tréningy behať vo Vašom cieľovom tempe alebo dokonca nad ním. Väčšina bežcov sa nad tým zamyslí a začne to riešiť až po čase, keď sa nezlepšujú alebo stagnujú...
Najjednoduchšie riešenie vhodných tréningových intenzít a zároveň aj zistenie aktuálnej výkonnosti a bežeckých (športových) možností poskytuje spiroergometria, kde s každým klientom individuálne preberieme všetky spomínané parametre a v rámci interpretácie výsledkov si detailne rozoberieme aj Váš športový príbeh.
Zdroje
Esteve-Lanao J, Foster C, Seiler S, Lucia A: Impact of training intensity distribution on performance in endurance athletes. The Journal of Strength & Conditioning Research, 21, 943-949, 2007
Seiler S: What is best practice for training intensity and duration distribution in endurance athletes? International journal of sports physiology and performance, 5, 276-291, 2010